Zabava graduje

Silvester prehrmel už síce pred niekoľkými dňami, no predsa mi to nedá. Orava sa pre mňa tohto roku stala dejiskom, kde som prežila noc z 31. decembra na 1. januára. Ako sa na správnu oravskú dedinu patrí, nechýbal alkohol, turisti, ohňostroj, hymna, zábava, varené víno a jede, jede mašinka. V príspevku sa budem venovať však len tej spomínanej zábave, ktorá začala približne okolo jednej ráno, po dvadsať minútovom bombardovaní fakt ale fakt krásnych ohňostrojov a hymne, ktorú mali všetci prítomní popravde a s prepáčením v prdeli /čo je smutné - naše národné povedomie -1562 bodov/. Vošli sme do obecného domu odkiaľ hrala hudba na plné pecky a pred ktorým stálo približne pol dediny a popíjalo varené vínko. ,,Poďme dnu, tam bude spotených tiel, aspoň sa zohrejeme." Avšak, čo čert nechcel, sála prázdna. Chvíľu to vyzeralo ako súkromná diska. Nuž sme si posadali na stoličky a len tak pozerali do blba. Potom sme sa pár krát prešli von a zas dnu a zas von a zas dnu a zas sme si sadli a pozerali pred seba. Sem tam prebehol nejaký miestny dedinčan a odpratal sa do zákulisia alebo hore na pódium k dídžejovi, kde bol okrem iného ešte jeden stôl, ktorý aj keď sa asi nechcel, aj tak sa tváril dosť VIP - len pre miestnych obľúbených dedinčanov. A tak postupne prichádzali ľudia a chodili na pódium, kde sa srdečne zdravili ako rodina a tak dále a tak dále. Po hodnej chvíli zavítali nemiestni - turisti a tí bez väčších okolkov hybaj na parket. Tým zvýšili počet z 0 na takých cca 10. Potom prišli miestni boys, ktorí si akosi zabudli všimnúť, že nagelované vlasy sa nosili v roku 2005. Parket sa pomaly plnil telami, tak sme sa neskôr aj my odhodlali. Spočiatku hral DJ aj hudbu /prižmurujem oko, lebo to bola disco hudba a.k.a summer music hits - no stále niečo na čo sa človek môže trochu zatriasť/, hm, fajne, fajne, myslím si, keď tu zrazu rock´n roll. Eeeej, začali sme džemovať na štýl Elvis. Zatiaľ vyhovuje, len keď už začne piata pesnička rock ´n roll a vy poznáte tak tri až štyri kroky... ,,Dačo iné daj..." Potom však, prišla smrť. Spomínam si na prvý stupeň, karneval, to bol hit! Malé deti sa vyšaleli. Neverila som vlastým ušiam, Jede, jede mašinka, kouří se jí z komínka, jede jede do dály, veze samí vožralí.... WHAT THE FUCK?!  ,,Nie nie, idem si sadnúť radšej." .. Aj tak som nakoniec s vesničanmi aj s turistami robila vláčik. Už v piatej triede som tú pesničku začala neznášať, keďže ju všade hrávali a keďže jediné čo sa na ňu dá robiť je vláčik plný tiel opitých i neopitých, ktoré sa vám zavesia na plecia celým svojím ja a tešia sa spolu s ostatnými, ktorí zaspali dobu. Prežili sme. Nasledovali však pravé dedinské ľudové piesne upravené do podoby techno, disco, fuky a pod. Napr.: Macejko macejko ko ko ko ko a pomedzi to TUC TUC TUC...Ľudové piesne sú podľa môjho názoru krásne, preto ani za otca nechápem, ako ich mohol niekto tak zohaviť?! takže nejak nasledovne: MA -tuc- CEJ -tuc- KO MA -tuc- CEJ -tuc- KO -tuc- KO -tuc- KO -tuc- KO -tuc- KO -tuc--tuc- ...jesus please no! To už som sedela. A po piatich minútach asi všetci  v priemere od 15.-teho do 18.-teho roku života. Bavila sa staršina, zopár miestnych a turisti. Toto trvalo ďalšiu pol hodinu. Potom k nám zavítal mladý muž a pozval mňa a Penu do tanca. Pred tým sa s nami samozrejme srdečne zoznámil. Tak sme šli, tancovali sme a po chvíli sa opäť vytratili k stolu. Jedli sme čipsy, čo sme si samy doniesli a len tak pozerali do blba. Opäť. Čosi po druhej sme vypadli k Beth a v kľude prežili zvyšok rána. Dedina ako taká je fantastická a v spojení s Oravou je to smrteľná kombinácia. Nepopriem, no nasmiala som sa. Napriek všetkému to bol perfektný Silvester! hawk.