Predstavte si, že sem nemáte čo napísať. Mám úplne prázdnu hlavu. Prišla som sem asi po sto rokoch, s tým, že napíšem niečo zmysluplné a plnohodnotné (ako keby predošlé príspevky také boli). Napíšem teda veci, ktoré ma napadnú ako prvé.
Teším sa na jar. Už ju je cítiť vo vzduchu, keď sa nadýchnete. Nepamätám sa na to, že by som sa predošlé roky tešila tak, ako tento. Aj zo snehu som sa tešila. Vtedy, keď všetci nadávali ja som sa brodila po kolená v závejoch s blaženým úsmevom na tvári. Štvorročné dieťa. A čo, veď mi je dobre.
Som smutná. Nie smutná, sklamaná. Sklamala som sa v sebe, vo svojich myšlienkach a pocitoch. Nepatrí sa mi byť táká, aká momentálne som. Hanbím sa. Kiež by všetko bolo inak.
Som šťastná. Som spokojná. Pretože ma hreje pocit, z dobre vykonanej práce a z novonadviazaného priateľstva. Je to fajn pocit.
Som schyzofrenička. Áno všimla som si. Môj plán je nasledovný; pobalím si všetky tie skvelé hračky z detstva, čo máme odložené v pivnici a pôjdem na psychiatriu. Tam mi bude dobre.
Ps.: ospravdelňujem sa za seba.
Ps. 2.: všimnite si, že už nepíšem tie stupidity o drakoch a pod. Som na seba hrdá! Posunula som sa o level vyššie. ... Či?
