Na sklonku dňa mních vracal za kaplnkou. Bola to škvarková polievka, ktorú im kuchár servíroval na obed každý boží deň. Problém bol v tom, že napriek tomu akokoľvek bola polievka odporná, mních sa z nej ešte nikdy nepovracal. Ťažko dýchal a z úst mu viseli sliny. V predkolne opierajúc sa o múr kaplnky pozeral na mazľavú, sivú masu, ktorá len pred pár minútami vyšla z jeho žalúdka.
V čom je pointa? V ničom. A prečo by aj mala byť? Jednoducho ma práve v tomto momente napadol úvod románu, ktorý možno raz v ďalekej budúcnosti uzrie svetlo sveta.
DODATOK:
Tento príspevok som písala pred niekoľkými mesiacmi, no práve vtedy vypadol internet a príbeh o vracajúcom mníchovi sa navždy stratil v spleti internetového systému (ako som si do teraz myslela). Ibaže, nepredpokladala som že google je až taký inteligentný, aby si povedal, že sa niekde stala chyba, preto príspevok archivoval. Našla som ho len pred niekoľkými minútami úplnou náhodou, kompletný a nepoškodený! Takže Dominika, je tu a celý je venovaný len a len Tebe.
ps.: Za všetko na svete som ti zaviazaná. Ďakujem za Hunger Games.
