Nerozumiem, a nikdy neporozumiem istým veciam.
Napríklad tomu, prečo ľudia ešte aj po socializme stále tancujú disco. Je to nevkusné, kostýmy sú nevkusné, hudba je nevkusná, prvky sú nevkusné. Vyzerá to ako keby ste sa počas tanca pokúšali odtrhnúť si končatinu samovoľne tým, že ňou čo najrýchlejšie, najagresívnejšie a najšialenejšie ako viete mykáte do všetkých možných aj nemožných smerov. Pritom sa tak neznesiteľne pre ľudské oko ligocete kvôli mase flitrov a latexu, ktoré máte na oblečení (ak sa to tak dá nazvať, pretože ak sa niekedy niekomu podarilo uraziť šaty ako také, bol to ten chudák, ktorý ušil prvý disco kostým).
Nerozumiem ani ľuďom, ktorí tie kostýmy navrhli, ktorí ich ušili a ani tým stovkám deťom, ktoré som mala možnosť včera vidieť a ktoré ich mali oblečené.
A už vonkoncom nerozumiem ľuďom, ktorý si myslia, že disco je fajn.
Mrzí ma to, ale nie je.
Najhoršie je, že väčšina tých tancov je obmedzená a bez pointy. Ľudia akosi zabúdajú, že tancom sa dá vyjadriť nespočetne veľa. To Discu chýba, to mi na ňom vadí a preto ho nemám rada. (toť moje dôvody)
Pridávam fotogalériu kostýmov, ktoré sme včera získali, ako dôkaz nevkusu ľudí, žijúcich na tejto planéte. Je mi ľúto tých deciek a ich rodičov väčšmi.
Pointa je v tom, že včera sme sa zúčastnili tanečnej súťaže v Považskej Bystrici a keďže ja, ktorá som doteraz deväť rokov fungovala vo folklórnom súbore, som utrpela menší šok z toho čo to znamená "celoslovenská súťaž moderného tanca". Bola som zvyknutá na súťaže komorného ducha, odohrávajúce sa v kultúrnych domoch, respektíve na otvorenom priestranstve, na námestiach a pod, kde sa ľudia chovajú kultivovane. No včera som vošla do haly (áno, najprv som sa divila že súťaž a v hale? ešte k tomu keď sme skupina, ktorá tancuje scénický tanec a ten sa hodí na javisko, nie do športovej haly, ale dobre no, čo...) a oslepilo ma svetlo odrážajúce sa od kostýmov ostatných súťažiacich (ktorých bolo vyše 1000 - preto tá hala) a v ušiach mi zaľahlo od kriku, revu, vreskotu, piskotu a bla bla.
Kill me!
No potom sa to spustilo. TUC TUC TUC TUC TUC. Na plné pecky revala desná hudba, revala skoro po zvyšok dňa a vôbec sa nemenil rytmus tých miliónov pesničiek, ktoré hrali. Všetky boli TUC TUC TUC TUC. Keď som prvý krát videla tie deti tancovať, najprv ma napadlo že majú srdcový infarkt a do toho ako ich metá im Dj púšťa hudbu. Potom ma napadlo, že len človek, ktorý má v sebe 10kg pika môže vydržať takú hroznú hudbu tak dlho a pritom byť veselý a spokojný sám zo sebou, aj keď je tam kde je a má na sebe oblečené to čo má. Za celý život som nevidela po kope toľko flitrov a latexu.
Pocit, že som sa tam ocitla omylom sa so mnou ťahal po celý čas, čo som strávila na tej súťaži a v tej hale.
Ďakujem, že existuje niečo také pekné ako je balet.
Pridávam video z Youtube. Je to Disco, nie priamo z tej súťaže, lebo to som nevedela zohnať, takže len také random, aby ste si vedeli predstaviť, ak neviete, čo to Disco vlastne je.
http://www.youtube.com/watch?v=oow3x1cguB8
Na celej súťaži bola len jedna jediná disco choreografia, ktorá mala hlavu a pätu, mala príbeh a neskutočne dobrú hudbu. Jedna jediná zo 100.
