A tak som opäť tu.

Niekedy jednoducho nastanú chvíle, kedy sa potrebujem vypísať a inokedy mi nerobí problém v sebe svoje pocity dusiť aj niekoľko dní.

Keď tak nad tým rozmýšľam, neviem prísť na to čím to je, ale mám rada toto neskoré písanie do internetovej databázi a možno aj písanie pre niekoľkých zúfalcov, ktorí nemajú nič lepšie na práci, len čítať moje plytké výlevy.

Dnes som si uvedomila jednu vec, a to že muž a žena do seba absolútne nezapadajú. Teda, čo sa týka telesnej stránky to áno, ibaže to nie je presne to čo som vám chcela, mala som skôr na mysli duševné a pocitové záležitosti. Žena jednoducho nedokáže nikdy dokonale pochopiť povahu a chovanie muža. A preto vznikajú nedorozumenia epických rozmerov, kvôli úplným zbytočnostiam, čo ma pochopiteľne dosť serie, pretože potom zostávam uväznená v totálnej neistote a neviem ako ďalej, či ju mám len rozchodiť a pohnúť s vecami ďalej z vlastnej iniciatívy alebo mám stáť na mieste a čakať, čo sa stane.

Raz za čas mi dobre padne prísť domov nad ránom, po skvele strávenej noci s človekom, s ktorým si naozaj máte čo povedať, s ktorým sa dokážete za jeden večer radovať zo života, aj báť tmy. Stalo sa nám veľa zaujímavých a nečakaných vecí, neľutujem však ani minútu tej zvláštnej noci, kedy jedinými spoločníkmi boli pouličné lampy a ruku v ruke sme kráčali v ústrety ránu, chladnému vzduchu a nechali si alkohol len tak pomaly vyprchať zo žíl.

A možno preto bola neopakovateľná, lebo bola len jedna a žiadna iná už po nej nepríde. Preto tu bude naveky aby som si ju mohla pamätať ako výnimočnú. Noc ktorá ma prenasledovala ešte niekoľko dní potom čo navždy zmizla. Trápi ma len, aby spolu s ňou neodišiel aj môj človek.

Prosím len to nie.

Neber mi ho.

Freyja.

Dovoľ mi mať ho ešte chvíľu pri sebe.

Stačí jedna noc.

Potom sa ho vzdám ak budeš chcieť.

Ale ak dovolíš, nechám si ho.

 Aby sme mohli spolu prebdieť aj tie ostatné noci, ktoré prídu.

Do konca všetkých dní až po tie nové,

ti budem vďačná.

To je moje priznanie,

je už len na tebe, ako s ním naložíš.