Opäť som rozmýšľala, že si tento príspevok napíšem v angličtine, asi by som sa však za seba nesmierne hanbila a nikdy by som si to už neodpustila, keďže by mal byť venovaný práve mojim ľuďom.
Všímam si, že....
Tam, kde kedysi bol kus kameňa, je dnes srdce, horúce a živé. Tam, kde kedysi bol strach, je dnes viera. Ruka s vlajúcou zástavou, vztýčená v prvej línii, ako sloboda vedúca ľud do boja.
Pravdou je, že som nemala rada ľudí, mala som pocit, že sú hlúpi a leniví otroci so zavretými očami bez schopnosti rozumne uvažovať. Teraz už viem, že som sa hlboko mýlila. Už viem, že títo ľudia sú silní a uvedomelí. Vidím ich stáť, tak ako ešte nikdy predtým, so vztýčenou hlavou, nebojácne, s presvedčením.
Verím v nich. Verím, že prinášajú nádej na nový začiatok. Cítim teplo a život tisícky sŕdc, bijúcich v rovnakom rytme a svetlo, ktoré ich povedie, iskru, ktorá zapáli hranice a spáli na popol všetko prehnité.
Verím, že ten deň sa blíži a keď nastane, vyjdem mu v ústrety spolu so všetkými, ktorí chcú bojovať za svoju slobodu, za spravodlivosť, za svoje životy, svoju rodinu, priateľov, za svoje práva, svoju zem. So všetkými, ktorí už nechcú byť ďalej okrádaní, zneužívaní, klamaní a zotročovaní.
Topí sa ľad, ktorý v sebe nosili rodičia našich rodičov, pukajú kamene, a krv detí je rozpálená do červena. Krv mladých ľudí, dýchajúcich čerstvý vzduch, krv zdravých synov a dcér zeme slovenskej. Prebudení obracajú tvár k pravde, ku skutočným ľudským hodnotám. Som na nich hrdá, na všetkých tých, ktorí sa neboja načrieť do hĺbky svojho srdca a nájsť tam skutočný domov, svoj pôvod a tým aj samých seba. Nemýľte si to s nacionalizmom, s propagandami, ani ničím podobným. Nehanbite sa za to kto ste, pretože aj malý národ môže mať veľké srdce a ja verím, že to naše doposiaľ len spalo a práve teraz nastáva jeho chvíľa. Prebudení a zjednotení víziou v Slovensko, to naše malé, plné lesov, lúk a hájov, s krásnou kultúrou, piesňami a tancami, túžiace po plnohodnotnom živote, si ľudia nedajú a budú ho brániť, tak ako budú brániť samých seba. Verím v dobro našich ľudí, v ich silu a múdrosť. Verím, že nastolia spravodlivosť, ktorá si raz príde po všetkých.
A tu človek, prichádza búrka.
Neber dáždnik, tentokrát už sa nemusíš báť, že zmokneš.
Zapusti korene do zeme ako ten strom a nič ťa nezlomí.
A tu človek, prichádza búrka.
Teba posilní.
To mocní by sa mali báť
jej hnevu.
