Dnes som si retrospektívne prečítala svoje internetové "denníkovanie" a našla som mnohé krásne zabudnuté pocity. Niektoré z nich boli radostné, iné tie menej pekné. No vďaka tomu, že som sa takto spätne navrátila k sebe samej z pred pár rokov, uvedomila som si ten posun, ktorý som urobila.
Boli časy, keď mi bolo naozaj ťažko, stále som sa nevedela dostať z akejsi klietky spomienok, ktoré ma ako hladné supy neustále ďobali do hlavy. Teraz vidím, cítim minulosť toho všetkého, vzdialenú, pokojnú, pripomína skôr starý zaprášený fotoalbum. Všimli ste si? "Zaprášený". To je ten jednoduchý fakt, ktorý obsiahol všetko, preto netreba pridávať žiadne iné okrasné vysvetlenia.
Keď sa rozpamätám, myslím, že to bude nejakých 5 - 6 rokov, čo sa zdá nesmierne veľa, v skutočnosti je to však iba nepatrný okamih života, ktorý utečie ako voda a človek to nestihne ani len náznakom zachytiť.
Za ten čas som ušla veľký kus cesty a uzrela veľkú časť života. V prvom rade, som sa vysporiadala so všetkým tým horko ťažkým trápením a sklamaním, získala rozvahu a silu, našla som samú seba, svoju podstatu, to niečo, čo mi neustále chýbalo, niečo, čo som hľadala snáď veky a získala som tak rozhľad a pokoj.
Objavila som nové miesta, nové prostredia, nových výnimočných ľudí, nové postoje, názory, pocity a opäť sa cítim úplná ako kedysi. Opäť mám pocit, že som na správnom mieste v ten najsprávnejší čas a neexistuje žiadne iné v celom vesmíre kde by som mala byť.
A tentokrát viem, že toto všetko, čo momentálne mám nebude prchavé ako tomu bolo vždy predtým, ale že to pretrvá, pretože to je to, čo som vždy chcela, po čom som tak dlho túžila, ten zaslúžený pokoj a šťastie. A cítim, že to bude ešte lepšie, musí, lebo to je to čo stále chcem a v čo dúfam.
V nič iné už dúfať nechcem.
Nič iné už ani očakávať nechcem.
Chcem si len naplno vychutnať to čo mám a čo ešte len príde.
V jednej detskej knižke bola jedna básnička, ktorú som neviem prečo, vždy považovala za pravdivú a prorockú a ktorá sa vzťahuje na dni v týždni a predpovedá tak niečo tým, ktorí sú v onen deň narodení.
V nej sa píše;
"štvrtorčňa čaká ďaleká cesta do sveta"
(ja som sa narodila vo štvrtok)
Až teraz ma napadlo, že to možno nebude cesta okolo sveta doslova a do písmena, ale práve tá pestrá cesta svetom života, z ktorej mám už aj tak slušný základ, a ktorá ma určite ešte len čaká.
(ale to súdim aj podľa toho, že som zatiaľ okrem Chorvátska, Srbska, Česka a Bulharska nikde v zahraničí nebola :D )
mějte se fanfárově !
