Precitám.
V špecifických, jedinečných momentoch.
Cítim pulz v rukách, vidím žili na bledých predlaktiach, počujem hukot srdca v ušiach. Zakláňam hlavu a cez presklennú strechu auta pozorujem mihajúce sa čierne siluety stromov, zhypnotizovaná hviezdami. Počujem vlastný dych, jeho rytmus zladený s hudbou. Spievame a ja sa vraciam do deja. Nahlas sa smejeme, tancujeme opretý chrbátmi o sedačky, spútaní len pásmi, inak krásne slobodní.
Ideme.
Neviem kam.
Cestu nepoznám, prestala som ju sledovať hodnú chvíľu dozadu.
Precitám.
V takýchto chvíľach.
Ukrytá v horách, v noci, so snehom pod nohami. Fajčím rýchlo, kvôli studenému vetru. Konečne zima. Kapucňa ako tak odhluční jeho skučanie, inak je všade ticho, žiadne autá, na to sme príliš ďaleko od mesta. V tme vidieť iba cigarety a počuť ich hlasy. Ešte hudba sa prediera von, potrebuje spoločnosť, samej jej je dlho.
Precitám.
Auto sa divo rúti dopredu, počujem ako radí a potom už letíme, z jednej strany na druhú. Znova a znova. Cítim každý jeho pohyb, každý pokyn, ktorý dostane. Točí sa a šmýka. Raz káže jeden, potom sa vymenia. Jeden z nich je rýchly, nedočkavý, druhý si to vychutnáva viac, tancuje s ním do hlasnej hudby, akoby strihal film a nasadzoval tie správne zábery do skladby.
Vtedy, keď ma unášajú minúty a sekundy, opojenú vínom, šampusom a "jánom", vtedy precitám k večnosti. Vnímam detaily, nikdy nie celok, vždy len tie malé časti, ktoré zostávajú inokedy skryté. Perspektívu, čas, hĺbku, výšku, diaľku, objem, váhu, hmotu, všetko.
Vtedy vnímam seba, svoje podvedomie, telo, hlas, zmysli, orgány. Zabúdam na nepodstatné malichernosti, obyčajné problémy, termíny a všetok tlak. Vtedy, keď precitám, vnímam len život v celej jeho kráse a veľkosti. Neexistuje žiadna minulosť ani budúcnosť, len ten jeden prítomný moment. Vtedy som slobodná a bezstarostná, znovu narodená, ešte nepoznačená spoločnosťou.
THIS IS FANTASTIC. I M IN HEAVEN.
/p.s.: áno, uvedomujem si, že som stoka, ale neriešim to, lebo takto ma to teraz baví/
